Dojčenská kolika ako nepriateľ?

Kolikovité bolesti bruška patria k najčastejším ťažkostiam dojčiat. Pre rodičov predstavuje kolika náročnú, stresujúcu situáciu a vyčerpanie.

Čo je dojčenská kolika?

Kolikou nazývame náhle vzniknutý stav dráždivosti, sprevádzaný neutíšiteľným plačom, napnutím bruška, krikom, priťahovaním nožičiek k brušku, začervenaním v tvári a bledosťou okolo úst. Kolika prichádza náhle z plného zdravia. Postihuje deti, ktoré inak prospievajú, sú spokojné a kľudné. Záchvaty kriku sa objavujú neskoro popoludní alebo večer. Krik však nespôspobuje hlad, alebo iná bolestivá situácia. Začiatok a koniec je náhly, bez zjavnej príčiny. Kolika niekedy končí odchodom plynov a stolice, inokedy dieťa zaspí únavou a vyčerpaním. Koliky sa objavujú u 15-20 % dojčiat nezávisle od spôsobu výživy, t.j či sú kŕmené materským mliekom, alebo umelou formulou (Gregora, 2010).

Uvedené ťažkosti sa väčšinou vyskytujú od 2 týždňa veku dieťatka, vrchol dosahujú v treťom mesiaci (odtiaľ pochádza názov trojmesačné koliky) a odoznievajú spontánne po 4. mesiaci.

Ako sa diagnostikuje?

Dojčenské koliky sú definované aj tzv. "pravidlom 3":

Neutíšiteľný plač inak zdravého dieťatka, ktorý trvá 3 hodiny denne, najmenej 3 dni v týždni po dobu 3 týždňov. Dieťatko inak prospieva a neprejavuje známky iného ochorenia (Bronská, Bronský, 2012).

Príčina vznikajúcich dojčenských kolík?

Je neznáma, viacerí autori zvažujú tieto príčiny:

• organické príčiny (príčiny prameniace z tráviaceho traktu, urologické príčiny, poruchy centrálnej nervovej sústavy a zmyslových orgánov a iné),

• aerofagia -nadmerné prehĺtanie vzduchu počas príjmu potravy,

• hyperperistaltika – zvýšený vlnovitý pohyb stien dutých ogránov, ktorý slúži k posúvaniu ich obsahu,

• v niektorých prípadoch môže ísť o prvý prejav alergie na bielkovinu kravského mlieka,

• reakcia tráviaceho traktu na niektorú zložku stravy matky,

• vývinové faktory – skutočnosť, že u väčšiny dojčiat ťažkosti spontánne vymiznú, podporuje možnú súvislosť s vývojom nervovej sústavy a s celkovou nezrelosťou tráviaceho traktu dojčaťa

• symptómy sprevádzajúce dojčenské koliky bývajú často mylne pripisované gastroezofageálnemu refluxu (Bronská, Bronský, 2012).

Výskyt kolík je u dojčených detí a detí kŕmených mliečnymi formulami rovnaký, preto sa odporúča pokračovať v dojčení. Dojčenie môže byť prostriedkom, ako dieťatko upokojiť.

VEDELI STE, ŽE?

Pohlavie nemá na výskyt kolík preukázateľný vplyv. Nie je dokázané, že by chlapci trpeli kolikami viac ako dievčatá. Taktiež vzdelanie rodičov, priebeh tehotenstva, spôsob pôrodu, poučenie matky a ekonomická situácia rodiny neovplyvňuje pravdepodobnosť výskytu kolík (Gregora, 2010).

Ako liečiť dojčenské koliky? 

Ťažko sa liečia koliky, pri ktorých sa nevie, aký mechanizmom vznikajú, odkiaľ pochádzajú, s výnimkou kolík na organickom podklade, ktorá sa zvládne odstránením príčiny (Gregora, 2010).

Pomôcť môžu nasledovné opatrenia, ale viditeľne pozitívne efekt nebol štúdiami dostatočne preukázateľný:

• Masáže bruška – neovplyvnia frekvenciu kolík, ale môžu pomôcť pri bolesti bruška a uvoľňovaní plynov.
• Nosenie dieťatka - pestovanie dieťatka v úľavovej polohe na predlaktí, kolísanie, nosenie v tzv. klbôčku. U často nosených a pestovaných detí sa popisuje menší výskyt kolík.
• Probiotické kvapky – ovplyvnia zloženie črevnej mikroflóry a tým i črevné funkcie. Pre deti kŕmené mliečnymi formulami sú vhodné mlieka s probiotikami, upravenou bielkovinou a zníženou laktózou.
• Prípravky s obsahom simeticonu – napr. Espumisan L, pri vyššej produkcii črevných plynov a nadmernom prehĺtaní vzduchu počas príjmu potravy.
• Bezmliečna strava dojčiacej matky – v prípade intolerancie kravskej bielkoviny u dieťaťa.
• Zavinovačka – zabaľte dieťa pevne do zavinovačky, cíti sa bezpečnejšie a v teple.
• Prestávka – ak sa cítite unavená, nevyspatá, plačlivá a depresívna požiadajte o pomoc partnera, rodičov, príbuzných. Prechádzka, relax, iná aktivita Vám môžu pomôcť.
• Trpezlivosť a pozitívne myslenie – myslite na to, že ide o časovo ohraničené obdobie, ktoré sa raz skončí (Masopustová, Marešová, 2008 ).

POUŽITÉ ZDROJE: 

BRONSKÁ, E., BRONSKÝ J. 2012. Koliky v kojeneckém věku a jejich řešení. In Pediatrie pro praxi. [online]. 2012, roč. 13, č. 4 [cit. 2024-08-09]. Dostupné na internete: https://solen.cz/pdfs/ped/2012/04/05.pdf. ISSN 1803-5264, s. 233-236.

GREGORA, M. 2010. Kojenecké koliky. In Pediatrie pro praxi. [online]. 2010, roč. 11, č. 4 [cit. 2024-07-07]. Dostupné na internete: https://solen.cz/pdfs/ped/2010/04/06.pdf. ISSN 1803-5264, s. 236-238.

MASOPUSTOVÁ, Z., MAREŠOVÁ, J. 2008. EXCESIVNÍ PLÁČ KOJENCŮ. In Pediatrie pro praxi. [online]. 2008, roč. 9, č. 6 [cit. 2024-08-08]. Dostupné na internete: https://solen.cz/pdfs/ped/2008/06/09.pdf. ISSN 1803-5264, s. 394-397.

POUŽITÉ OBRÁZKY: 

Autor: Tamara Súkupová 

PIXABAY - Positive Thought Useful - Free photo on Pixabay - Pixabay